rodné mesto

Vzťah stavu vitamínu D so vznikom a priebehom diabetu 1. typu

Diabetes mellitus 1. typu (DM1) je chronické autoimunitné ochorenie, pri ktorom zohráva úlohu genetická predispozícia a faktory vonkajšieho prostredia. Literatúra naznačuje, že suboptimálny stav vitamínu D

Uč sa viac

možno považovať za rizikový faktor pre rozvoj T1DM, najmä v niektorých štádiách života. Adekvátna suplementácia vitamínu D v detstve môže byť protektívna a môže znížiť riziko T1DM neskôr v živote. Vzhľadom na osobitosti patogenézy

1

DM1 pri tomto ochorení možno pozorovať odchýlky v metabolizme vitamínu D, ktoré vedú okrem iného k rozvoju deficitu vitamínu D. Zároveň sa prejavuje imunomodulačný účinok kalcitriolu (vyvolanie imunity tolerancia a narušená aktivita B-buniek a produkcia protilátok)

2

naznačuje terapeutický potenciál vitamínu D pri autoimunitných ochoreniach, vrátane T1DM. Množstvo štúdií preukázalo pozitívne klinické účinky rôznych prípravkov vitamínu D v zmysle zachovania reziduálnej funkcie β-buniek, zlepšenia glykemickej kontroly u pacientov s diabetom 1. typu. Stanovenie optimálnych dávok vitamínu D pre pacientov s diabetom 1. typu môže prispieť ku kontrole ochorenia a v dôsledku toho k prevencii rozvoja a progresie komplikácií.

Diabetes mellitus 1. typu (DM1) je chronické ochorenie, pri ktorom

01

v dôsledku autoimunitného procesu dochádza k deštrukcii β-buniek pankreatických ostrovčekov a vzniká absolútny deficit inzulínu vyžadujúci substitučnú liečbu. Predpokladá sa, že na vzniku tohto ochorenia sa podieľa genetická predispozícia a faktory prostredia

02

(spúšťače). Je teda známe, že dedičnosť určitých haplotypov HLA (HLA-DR3-DQ2 alebo HLA-DR4-DQ8) predstavuje viac ako polovicu známych genetických faktorov predisponujúcich k rozvoju DM1 [1].

03

Na spustenie autoimunitného procesu vo vzťahu k β-bunkám je však okrem genetickej predispozície nevyhnutná expozícia environmentálnym faktorom. Vzhľadom na rýchlo rastúci výskyt DM1 v posledných desaťročiach, ktorý nie je možné úplne vysvetliť genetickými faktormi v dôsledku ich oveľa pomalšej transformácie, je štúdium environmentálnych spúšťacích faktorov mimoriadne zaujímavé.

Z vonkajších faktorov vyvolávajúcich rozvoj ostrovčekovej autoimunity sa obzvlášť aktívne diskutuje o vírusových infekciách (najmä enterovírusoch), o znížení diverzity črevnej mikroflóry, ako aj o nutričných faktoroch: dojčenie, vek zavádzania určitých skupín potravín do strava, najmä obilniny a kravské mlieko, veľké množstvo mäsa v strave [2] .

Uč sa viac

Vitamín D 3 a D 2 sú biologicky neaktívne formy a musia byť špecificky metabolizované v koži, pečeni a obličkách, aby sa získala biologická aktivita a schopnosť pôsobiť na somatické bunky. V koži sa 7-dehydrocholesterol premieňa na previtamín D 3 a následne na vitamín D 3 , ktorý sa následne uvoľňuje do krvného obehu. Zároveň sa z črevného lúmenu vstrebáva vitamín D 3 a D 2 z potravy a výživových

Vzťah stavu vitamínu D so vznikom a priebehom diabetu 1. typu

možno považovať za rizikový faktor pre rozvoj T1DM, najmä v niektorých štádiách života. Adekvátna suplementácia vitamínu D v detstve môže byť protektívna a môže znížiť riziko T1DM neskôr v živote. Vzhľadom na osobitosti patogenézy

1

2

Diabetes mellitus 1. typu (DM1) je chronické ochorenie, pri ktorom

01

02

03

ŠTÁDIÁ METABOLIZMU VITAMÍNU D